
....ja inak....
...jen...tak...zlehka
Ailyn bojovnicka
Alexander Hamilton
Ambience
Berky Jariabok
Duskov skutocny
etka
Fetiak
Guatemalsky batohac...
Indy
Jedna fajna blogerka :-)
Junara
Kamikatze
Koniec sveta
Lobo
Matovy cajik
MM
Modre hory (hip hop)
Nic mimoriadne
Old S. - Rana vedla
perohryz
pikosky
Pretty chick in DK
Ruziklan
SME - Tomas Bella
Smrt zmrdom :-)
svetielko
upiiiirka
Uzasna Melony
V ustrety svetlu
today
January 2010
September 2009
August 2009
July 2009
June 2009
May 2009
April 2009
March 2009
February 2009
January 2009
December 2008
November 2008
October 2008
September 2008
August 2008
July 2008
June 2008
May 2008
April 2008
March 2008
February 2008
January 2008
December 2007
November 2007
October 2007
September 2007
August 2007
July 2007
June 2007
May 2007
April 2007
March 2007
February 2007
January 2007
December 2006
November 2006
October 2006
September 2006
August 2006
July 2006
June 2006
May 2006
April 2006
March 2006
February 2006
January 2006
December 2005
November 2005
October 2005
September 2005
August 2005
July 2005
June 2005
May 2005
April 2005
March 2005
Stephenson: Quicksilver
z neba spadlo *loading* ziab
Intro
Vlastne som povodne len chcel naspat svoje knizky.
Track 1
Lushlife je americky umelec z Philadelphie. Nizsi chlapik, v ktoreho genetickej vybave by som tipoval par genov odniekial z Gudzaratu, postava ako dva kuzele, spojene zakladnami a usmev gaya. Hneda kozena bundicka a ustupujuce celo, zakryte zozadu zcesanymi vlasmi az po oci. Teda po obrovske okuliare. Ako Steve Urkel. Rovnake, ake ma jeho spolocnicka, ktora napriek prijemnej klime ma cely vecer na hlave pleteny kriz na usi. Viete co je kriz na usi? To je taky pleteny kriz, co sa nosi na usiach*.
Track 2
V trnavskom Lidli nakladame 2 ks energetickych napojov po 36 centov, 5 kusov croissantov s obsahom cokolady 22%, rodinne balenie za 1 euro, potom asi vagon dalsich potravin pre Lyrika pred Lidlom Spanka a mozeme ist.
Cesta sa nesie v znameni vasnivej diskusie. Aj ked diskusia je silne slovo, obaja diskutujuci so sebou v zasade suhlasia takmer vo vsetkych bodoch. Obcas sa pridam, nakoniec sa zhodneme, ze Ron Paul is the man. V Trencine chodime dokola a raz sa musime otocit do protismeru, ale nakoniec sme v cieli. No need for speed.
Track 3
Na podiu stoji chlapik s ukulele, len tak sa usmieva na mikrofon a cosi si mrmle, potom natiahne ruku a vypne cas, ved naco cas, ked vsetko co sa deje je teraz a na case nezalezi, ani na vzduchu nezalezi, atmosfera hustne a taha sa ako med, z chlapikovej ruky smeruju vyboje, keby neboli neviditelne, vyzeral by ako maly neforemny Highlander, I say hip you say hop I say Lush you say life I say punk you say rap naklada, vypulene oci pici obrovske kvapky potu zmacane celo, neustale mu padaju okuliare, ktore si celou dlanou za skla posuva naspat na nos zvlada tri mikrofony mandolinu ukulele piano a dav pod sebou make some nooooiz for you je vsade a pritom sa
nehybe, kvantova mechanika v praxi bum bum dav letargickych trencianskych klubovych intelektualov sa knise a poslusne krici a mava rukami a potom je zrazu koniec a zapne cas a vsetci sa na seba divaju
Track 4 - Skit
Pondelok vecer, v Trencine, v klube Luc. Akoze wtf? V pondelok vecer?
Track 5
Zuzana si mysli, ze som naozaj tour manager, lebo jej to Lyrik zo srandy povedal. Mami odo mna kontakt, jej frajer vraj obcas organizuje koncerty a to, co dava Spank na podiu sa jej paci. Zuzana chodi na koncerty, bavi ju to. Je vysoka, ma fajn kozy a paci sa jej, ze si nahodou prisadla k stolu, kde som ja, Lyrik a Spank. Zuzana je zvedava, preto sa pyta: Pyta sa, co hraju, preco to hraju a ako to hraju.
Lyrik a Spank potom odidu. Zuzana ma frajera a ten pride. Je to cchaavo. Ma upravenu bradu a polodlhe vlasy, stiahnute dozadu zenskou celenkou. Je nad vecou. Da si presso a na stol pohodi male igelitove vreckusko.
Zuzana sa naklana ku mne a pyta sa: Fajcis marihuanu?
Track 6 - Skit
Fajcis marihuanu? WTF? Kto sa dnes takto pyta? Mama? Ziadne hulis, chces speka, das si travu, ganju, weed? Fajcis marihuanu? OMG.
Track 7
Osemnast ludi, dve casnicky a par organizatorov podozrievavo hladi na podium. Spank hra super, ma hrube platne, ktore maju divne drazky a robi s nimi divy. Prichadza Lyrik. Zase vyzera, ako keby sa niekde stratil a teraz sa nahodou objavil na podiu.
Mna neoklame, ja uz ho poznam, je to jeho trik. Lyrik to s ludmi vie a hovori im hluposti a oni sa celkom smeju a tuha atmosfera sa pomaly rozpusta.
Potom dava svoje rymy a celkom mu to ide, prichadzaju dalsi ludia a na konci sa uz tlieska a pod podiom to celkom zije. Vecer (HR)a krala.
Track 8
Od casnicky si pytam kofolu. Pise ju na spolocny ucet, ale ja hovorim, ze si ju zaplatim. Ale vy ste s ucinkujucimi pyta sa s nepatrnym otaznikom na konci. Ja som len sofer, hovorim a davam jej presne 60 centov. Neusmieva sa, nezasluzi si ani cent navyse.
Sadam si k stolu a od pultu pocujem ako pohrdlivo nieco hovori svojej kolegyni. "...sofer," zapocujem len.
Outro
Knizky aj tak nemam.
* Satinsky. Alebo Lasica
tak som si myslel, ze je to nenavratne mrtve, ale dnes sa mi podarilo nahodou nalogovat.
Hm, este uvidim, ci bude vzkriesenie.
Inak, predchadzajuci prispevok je uz neaktualny, sucasny stav je -12 kg, to uz snad staci.
- 7 kg.
este nejake tie tehlicky a som spokojny
I watched with great interest much of Teddy Kennedy's wake and funeral, and saw in a clearer way than I had in the past a big cultural difference between the elites of the two parties, or rather the Democratic and Republican establishments.
Pretty much the entire Democratic establishment was at the Kennedy services, and the level of shown affection among those in the pews and the audience was striking—laughing, hugging, telling stories, admitting weaknesses, weeping. It was Irish, and old-time.
If it had been a gathering of the Republican political and journalistic establishment it would have been less emotive, with little shown affection. Polite laughter, cordial handshakes, a lot of staring ahead. A guy with his head down and you think he's mourning but he's BlackBerrying. They don't especially like each other, they compete against each other, and they don't feel the need to fake liking each other. They have the old dignity of the old grown-ups. And I suppose their style reflects some of their philosophy: Politics isn't about emotions but thoughts.
Peggy Noonan, WSJ
ako by to bolo u nas?
Skusim: The level of shown affection among those in the pews and the audience was striking—laughing, hugging, telling stories. They don't especially like each other, they compete against each other, but they feel the need to fake liking each other.
: kupil som si vo Svedsku na letisku knihu, aby som tak vela zo svedciny nezabudal.
Mali ju v oddeleni bestsellerov a je fakt dobra, nemozem sa odtrhnut.
Dnes mam taky browsovaci den, kedze sa neda hrat poker, tak si pozeram rozne veci. Napriklad som sa rozhodol vygooglit autora tej knihy.
Dal som Henkell Manning.
Nic.
Dal som Hankell Manning.
Nic.
Skusil som Hankall Menning.
Zase nic.
Ale pri vsetkych pokusoch som narazal na jednu stranku. Klikol som a s radostou som skonstatoval, ze nie som jediny, kto si nevie zapamatat meno Henninga Mankella. A teraz dufam, ze to mam dobre.
Takze ako sa vola ten Sved po prve a rozsirena verzia.
Hit them fast and it them hard.
Ked vonku mrzne a potkanom je zima, v hniezde sa tulia jeden k druhemu. Vtedy sa moze stat, ze im k sebe primrznu chvosty.
Prebudene potkany sa potom snazia hybat, v snahe oslobodit sa sa vsak ich chvosty dalej prepletaju, az su neoddelitelne.
Takyto utvar viacerych potkanov, ktore su neoddelitelne spojene chvostami, sa nazyva Kral potkanov.
Myslim, ze vsetky blogy, ktore mam v RSS su bud mrtve alebo k tomu nemaju daleko. Ale tento budem drzat este chvilu pri zivote.
A preto in medias res: Naco su dobre nalepky Baby on board vzadu na autach?
Ocakavaju tito lepici, ze sa pre nejaku nalepku budem ako vodic za nimi spravat ohladuplnejsie? Najma ak v 90 pct pripadoch v tom aute ziadne bejby nie je?
Nemal by sa spravat opatrnejsie a ohladuplnejsie vodic auta, v ktorom to dieta je? - cim ale odpada zmysel davat si tu nalepku.
Zatial jedine na co som prisiel je to, ze pouzivatelia nalepky citia potrebu povedat ostatnym, ze sa im podarilo splodit dieta, co zase ako dokazuje neustaly narast obyvatelov planety ziadny velky originalny pocin nie je.
Alebo to este moze znamenat: jazdim ako debil, lebo sa pocas jazdy venujem placucemu decku na zadnom sedadle.
Nasi superi, vyrazne potupeni minulotyzdnovou zahanbujucou prehrou tentoraz nenechali nic na nahodu.
Vybehli na nas so zurivostou v ociach a na ihrisku to bolo aj citit.
U nas opat zlyhala logistika a polovica z nahlasenych hracov sa nedostavila, takze sme znova hrali v polovicnom pocte, co je silny zaber na kondicku.
Superi nam nic nedarovali a zapas rozhodne nebol priatelsky. Pri ich "bojovnosti" sme mali uz po niekolkych minutach dvoch zranenych hracov.
Sekery po nohach, po rukach a po hokejkach boli v ich arzenale beznou sucastou, narazenia na mantinel a krosceky tiez.
V polovici zapasu sme prisli o cenneho obrancu, ktory dostal dvakrat po sebe po prstoch a ked supera poziadal, aby hral ohladuplnejsie, dozvedel sa, ze je slecinka. Tak sa urazil a odisiel.
Najvacsie zranenie celej hry som si ale sposobil sam.
Bezal som popri mantineli za brankou supera s dobiedzajucim hracom v zavese a zboku sa blizil dalsi. Hodil som si lopticku, aby som mu usiel, na co ma chlapik s hokejkou po rebrach narazil na mantinel, az som skoncil na zemi.
Kedze to nebol prvy nebezpecny zakrok, vyskocil som, zreval na neho <expletive deleted> a na dodanie dorazu svojim slovam som si kopol do mantinelu. V tom kopanci bola nahromadena vsetka zivotna frustracia, mantinelom po celej dlzke obehla narazova vlna a odvtedy sa ma nikto ani nedotkol.
Zato nohu mam napuchnutu, cervenu a krivam.
PS> Prehrali sme 10:4, dal som dva goly
Ked sa dostavil super, tak sme stichli. Dvanast typkov, sportove postavy, vsetci rovnake dresy, kvalitne hokejky, rukavice.
My, partia siedmich pozbierancov na poslednu chvilu, kazdy ine tricko a ocakavanie strasneho naklepu.
Hralo sa 5 na 5, takze kym my s mizernou kondickou sme striedali striedmo, super menil celu patku takmer po kazdom utoku.
Ked sme ale po desiatich minutach viedli 4:0, tak bolo jasne, ze to nebude az take strasne.
Nakoniec sme vyhrali 10:6 a aj to si jeden gol este vymysleli a kedze uz stracali nervy, tak sme sa s nimi nechceli hadat.
U mna gol a dve asistencie.